Zadné dvierka, ktorými do Európy prúdi ruská ropa

Európske energetické spoločnosti hľadajú obchádzky, ako udržať tok ruskej ropy a zároveň upokojiť verejnú mienku

Európske energetické spoločnosti hľadajú obchádzky, ako udržať tok ruskej ropy a zároveň upokojiť verejnú mienku

V skratke
Ropné spoločnosti si našli spôsob, ako dovážať ropu z RF a zároveň sa tváriť čestne. V podstate môžeme pozorovať pokytectvo, kde peniaze majú vždy prednosť pred ideálmi "boja proti zlu". Kto chce tak si sankcie obíde.

Kedy náklad ruskej nafty nie je nákladom ruskej nafty? Odpoveď znie: keď ju najväčšia európska ropná spoločnosť Shell Plc zmení na zmes, ktorú obchodníci označujú ako lotyšskú zmes.

Ide o to, aby sa na trh dostal barel, v ktorom len 49,99 % pochádza z Ruska; v očiach spoločnosti Shell, pokiaľ zvyšných 50,01 % pochádza z iných zdrojov, náklad ropy nie je technicky ruského pôvodu.

Tento manéver je základom rozvíjajúceho sa a neprehľadného trhu so zmiešanou ruskou naftou a inými rafinovanými ropnými produktmi, ktorý je jedným z mnohých, ktoré ropné spoločnosti a obchodníci s komoditami využívajú na to, aby udržali tok ruskej energie do Európy a zároveň uspokojili verejnú mienku, ktorá požaduje ukončenie dotovania vojnovej mašinérie Vladimira Putina.

Keďže Európa prestala uplatňovať akékoľvek obmedzenia alebo sankcie na nákup ruskej ropy, plynu alebo uhlia, predaj novej zmesi je úplne legálny. Ak by spoločnosť Shell a iné spoločnosti do bodky dodržiavali európske pravidlá, mohli by nakupovať náklad 100 % ruského pôvodu.

Miešanie je však pre spoločnosti pohodlným nástrojom, ako verejne povedať jednu vec (vyradiť ruské molekuly) a urobiť druhú (kúpiť veľa ruských molekúl).

V prípade spoločnosti Shell spoločnosť zmenila a doplnila tzv. všeobecné zmluvné podmienky, aby umožnila ruské miešanie. V nových podmienkach sa uvádza (môj dôraz):

"Podmienkou tejto ponuky a podmienkou každej výslednej zmluvy je, že tovar predávaný a dodávaný predávajúcim nesmie mať pôvod v Ruskej federácii ("RF") a nesmie byť naložený v RF ani z RF prepravovaný. Tovar sa považuje za tovar s pôvodom v RF, ak je vyrobený v RF alebo ak 50 % alebo viac jeho obsahu (podľa objemu) tvorí materiál, ktorý bol vyrobený v RF."

Na trhu s ropou sa šepká o "lotyšskej zmesi" - novom pôvode nafty, ktorý vyzerá ako obchádzka dodávok ruského produktu zmiešaného s niečím iným. Typický obchod smeruje z Primorska, ruského mesta na vývoz ropy neďaleko Petrohradu, do Ventspilsu, prístavu v Lotyšsku, ktorý má veľký ropný terminál a tankovacie kapacity. Tam sa uskutočňuje miešanie. Existuje mnoho ďalších miest, kde dochádza k miešaniu, vrátane Holandska a na otvorenom mori, v rámci tzv. transferov z lode na loď. Pre mnohých na trhu je lotyšská zmes jednoducho skratkou pre akúkoľvek zmes, ktorá obsahuje ruské molekuly, bez ohľadu na to, kde k miešaniu došlo.

Lotyšská zmes pripomína podobné zadné dvierka pre obchodovanie so sankcionovanou iránskou a venezuelskou ropou, ktorá sa roky ponúkala na Ďalekom východe ako "malajzijská zmes" alebo "singapurská zmes". Pre spoločnosť Shell nie je táto stratégia bez rizika. Spoločnosť bola minulý mesiac nútená vydať zriedkavé ospravedlnenie po tom, ako jej obchodníci nakúpili jeden náklad hlboko zlacnenej ruskej ropy Urals, čo vyvolalo pobúrenie, v ktorom ukrajinský minister zahraničných vecí obvinil spoločnosť z profitovania na ukrajinskej krvi.

V následnom vyhlásení spoločnosť Shell uviedla, že začala "postupné sťahovanie z ruských ropných produktov" a oznámila, že "okamžite prestala nakupovať ruskú ropu na spotovom trhu".

Zatiaľ čo spoločnosť Shell sa vydala cestou prijímania dodávok obsahujúcich až 49,99 % ruskej nafty, ostatní tak neurobili. Francúzska spoločnosť TotalEnergies SE stanovuje, že žiadny náklad "úplne alebo čiastočne" nesmie pochádzať z Ruska, ako sa uvádza v aktualizovaných všeobecných podmienkach spoločnosti. Španielska spoločnosť Repsol SA má podľa svojich všeobecných obchodných podmienok podobné pravidlá zakazujúce akékoľvek ruské molekuly.

Existujú aj ďalšie medzery - opäť všetky legálne. Napríklad burza Intercontinental Exchange Inc. umožňuje obchodníkom dodávať ruskú naftu na základe svojho populárneho európskeho kontraktu na plyn a ropu. V stredajšom obežníku burza pripomenula obchodníkom, že "produkt akéhokoľvek pôvodu je možné dodať" v oblasti Antverp, Rotterdamu a Amsterdamu. Obchodník teda môže zaujať pozíciu na kontrakte a byť schopný dodávať ruskú naftu, pričom bude dodržiavať pravidlá EÚ.

Medzery a zadné vrátka pripomínajú, prečo sa sankcie ťažko uplatňujú. A keď sa sankcie neukladajú, ale vlastne samosankcie, otvárajú sa tým dvere pre spoločnosti, aby si robili, čo uznajú za vhodné. Výsledok? Rusko naďalej predáva svoje fosílne palivá a zarába peniaze. Aj Európa profituje z vyšších dodávok nafty a nižších cien energií. Morálna otázka čaká na svoje zúčtovanie.

Spoločnosť Uniper SE, ktorá je masívnym odberateľom ruského plynu, uviedla, že verí, že môže pokračovať v nákupe plynu bez porušenia sankcií.

Taliansky premiér Mario Draghi začiatkom tohto týždňa uviedol, že európske spoločnosti budú môcť platiť za plyn v rubľoch bez toho, aby porušili sankcie.

Európa je na 45 percent pri dodávkach plynu závislá od Ruska. Žiadosť Kremľa, aby kontinent platil za surovinu v rubľoch, vyvolala špekulácie, že plyn nepotečie vôbec. Napokon európske krajiny posielajú eurá a tie sa konvertujú v Rusku na ruble. Európa tak neprišla o plyn a Moskva tiež získala, čo chcela.